Sindibad

Sindibad

Bol Sindibád skutočná postava alebo iba vybájená? Aj keď dnes na túto otázku s určitosťou neodpovieme, ale všetky hypotézy a legendy sú založené na nejakej skutočnosti, lebo bez vetra sa ani list nepohne. Inak tomu nebolo ani v prípade tisícok húževnatých moreplavcov, ktorí brázdili vody Perzského zálivu a Indického oceánu. A jedným z nich bol nepochybne aj Sindibád.

Uvádza sa, že slávny moreplavec žil v čase dynastie Abbásovcov, ktorí vládli od 750 do 1258, so sídlom v Bagdade (tieto datovania vysypem aj o polnoci, lebo po 3 skúškach z arabskej histórie na uni sa na človeka nalepiť jednoducho musia!). Aj keď rozprávania o Sindibádovi tvoria časť príbehov Tisíc a jednej noci, pochádzajú z iného zdroja ako tento literárny unikát na pokračovanie. Hoci sa väčšina z nich odohráva počas vlády Hárúna ar-Rašída (vládol 786-809), najznámejšieho kalifa Abbásovskej dynastie a jeho manželky Zubajdy, samotné motívy pochádzajú z Perzie a dokonca Indie. O.i. svedčia o tom aj mená hrdinov, veď aj Sindibád je perzské meno a má jednoznačne dočinenia s riekou Indus. Náš Sindibád (spomínam ho aj vo svojich Príbehoch zo Sumhuramu) vraj pochádzal z Basry, ktorá leží na úplnom juhu Iraku. Basrou preteká veľrieka Šatt al-Arab, ktorú tvorí Eufrat a Tigris a ktoré sa zlievajú pri meste al-Kurna, kde tesne pred miestom spojenia stojí Adamov strom. Ale to už mi myseľ behá po inej téme presne tak, ako som ja sama behala po juhu a nielen juhu Iraku tesne po invázii do tejto krajiny v roku 2003, ale o tom zasa inokedy a niekde inde.

My sa ale presuňme do dnešnej reality, ktorá možno neznie tak farbisto a exoticky príťažlivo ako predstava príbehov, kde Sindibád figuruje ako hlavný hrdina a chvalabohu ani tak bezútešne a zúfalo ako Basra v máji 2003, ale zato nám prináša krásu a blaženosť, ktorú si dokážeme vytvoriť my sami. O to sa snažím aj ja, a preto som si jedného júlového večera vyšla na oslavu 3. narodenín a viete koho? Reštaurácie Sindibád, ktorú úspešne vedie jeden môj iracký kamarát. Slovenský Sindibád na Trenčianskej ulici v Bratislave je spojenie reštaurácie a šíšárne, teda vodnofajkárne, viď http://www.sindibad.sk/. Reštaurácie, kde sa podávajú typické blízkovýchodné špecialitky, ako hummus (cícerová pasta), bábá ganúdž s alternatívnym názvom mutabbal (pasta z pečeného baklažánu na bielo) či plnené viničné listy. To som spomenula iba predjedlá, ktoré jednoducho musia byť na začiatku každého dobrého arabského hodovania. Po čase zistíme, že na zasýtenie nám úplne stačí iba spomenutá dávka, ktorú zajedáme plackami. Nemôžem zabudnúť na makdús, tradičnú sýrsku dobrotu, t.j. minipiďibaklažány na kyslo plnené orechmi, cesnakom a trochou čili. Mňam. Pri predstave na makdús mi myseľ zasa vyštartuje do Rás aš-Šamra, na miesto so starovekou atmosférou pod vtedajším názvom Ugarit, kde som ho jedla prvýkrát v živote. Bolo to ako v rozprávke. A makdús ma dovedie k myšlienke zamyslieť sa nad tým, čo sa v Sýrii práve odohráva. Každý z nás môže pre dobro veci niečo spraviť – vyslať Sýrčanom záblesk sily a podpory, aby sa vývoj upravil do takého stavu, aký bude pre celý svet najvhodnejší. A nedajte sa odradiť, zmysel to rozhodne má. Ale späť na Trenčiansku ulicu. Sindibád má dvoch kuchárov – irackého a tuniského, a to znamená, že aj jedlá, ktoré reštaurácia ponúka, majú takýto ráz, resp. že si špeciálne iracké jedlo dólme (rôzne druhy zeleniny plnené ryžovo-mäsovou zmesou) alebo tuniský kuskus môžete objednať, ale vopred, lebo to chce špeciálnu prípravu, no zárukou je autentická chuť. K štandardným jedlám, ktoré má Sindibád v ponuke jedálneho lístka, patria obľúbené grilované mäská v celej i mletej podobe, ale i dusená okra, teda ľuľkovitá zelenina obsahujúca škrob. Špecialitkou je plnená chlebová placka plnená mletým jahňacím, ochuteným petržlenovou vňaťou a korením a takto opečená do chrumkava. K tomu nadnášajúci šalát tabbúla z petržlenovej vňate alebo fattúš a prostredie, ktoré dotvára arabskú atmosféru. Majiteľ doviezol typické stoličky s intarziou perlete a na stene visia koberčeky s výjavmi z arabskej histórie a človek má popri lutne aspoň na chvíľu možnosť preniesť sa o pár tisíc kilometrov južnejšie. V júli Sindibád oslavoval a nesmela chýbať ani tanečnica Ámina www.aminabellydance.com , ktorá predviedla skutočne kvalitný orientálny tanec, teda viacero druhov, vrátane vidieckeho. Okrem tanca, ktorý ma zaujal – lebo tancovala každým kúskom svojho tela, ma milo prekvapila aj vlastnoručne ušitými kostýmami. Je neľahká úloha dostať kostýmy, ktoré aj dobre vyzerajú a hlavne dobre sedia. Aj keď tanečnice absolvujú aspoň motivačnú cestu do mekky brušného tanca do Egypta, predsa len zistia, že s kostýmami to nie je s kostolným riadom. Viem to z vlastnej skúsenosti, buď sú lacné a nesedia, alebo sakra drahé a tie na bazáre len tak nenájdete. Tieto kostýmy sa dajú nájsť iba v špecializovaných obchodoch a za ne je treba si dobre priplatiť. Preto vedieť si kostým ušiť a vyzdobiť je tá najlepšia devíza a navyše, vo vlastnom sa najlepšie tancuje a hlavne cíti. A preto si ich tanečnica Ámina, čo získala viacero ocenení za svoje umenie, vyrobila viacero a dokonca ich šije aj na zákazku. Atmosféra v Sindibádovi hustla od dymu z vodných fajok a ja, čo som v tombole vyhrala tabak s príchuťou pistácií, som ho darovala vedľajšiemu stolu, ktorý mal v tombole menej šťastia, zato dymil požehnane. Svoju návštevu Sindibáda vždy zakončím irackým čajom, ktorý v reštaurácii servírujú v typických istakánoch, aké naň používajú v Iraku a Kuvajte. Nebolo tomu inak ani tentokrát. Okrem toho, že sme sa v ten večer dobre pobavili, najedli, spoznali niekoho nového, bola som rada, že som mohla poskytnúť príjemný zážitok aj Daniele. Dlhoročnú kamarátku, ktorú sme do Sindibáda pozvali, jedlo, vôňa vodnej fajky a celková atmosféra znovu zaviedli do čias, keď si užívala arabskej reality každodenne. Aj keď boli zážitky všelijaké, dnes sa jej vynárajú iba pekné spomienky. V zlých je skúsenosť a v pekných sila, teda v podstate každá skúsenosť je vždy dobrá skúsenosť.

Emíre Khidayer je autorkou kníh Arabský svet – iná planéta?, Život po arabsky a Príbehy zo Sumhuramu. V Čechách jej vyšla upravená verzia Arabský svět – jiná planeta?, ktorá sa tiež stala bestsellerom. Vo fáze prekladu do češtiny je Život po arabsky. Jej knihy sa objavia v tomto roku aj na poľskom trhu. Viac na www.khidayer.com a na Facebooku